Walter - z opusteného družstevného sila na vlastný statok

Walter - z opusteného družstevného sila na vlastný statok

Viktor sa o Walterovi dozvedel od svojej sesternice, ktorá ho spolu so svojim dedkom našla opusteného a dezorientovaného motať sa po družstevnom sile v dedine Osuské - neďaleko Senice. Úžasní ľudia zo senického útulku Waltera napriek plnému stavu odchytili a dali do povinnej karantény. Čakalo sa, či sa ozve pôvodný majiteľ. Ako to už u mnohých nájdencov býva, neozval sa nikto. Najlepšie ale Walterov príbeh opíše jeho nový majiteľ Viktor, s ktorým teraz už po takmer trištvrte roku tvoria stále nerozlučnú dvojku.

"O Walterovi som sa dozvedel od sesternice koncom jesene. Jedného NO z útulku som už mal a bola to úžasná psia duša. Neveril som, že by som mohol ešte stretnúť tak oddaného psa, preto som aj váhal, ale rozhodol som sa, že ak sa Walterov pôvodný majitel neozve, tak si ho zoberiem. Volal som do senického utulku, kde bol Walter umiestnený - majiteľ sa neozval, Walter už sa zotavoval, a tak som sa tam koncom januára vybral rozhodnutý, že si ho beriem.

V útulku mi hneď vedúci povedal, že Walter má problémy s koordináciou, čo bolo aj vidieť - potácal sa a nevedel udržať rovnováhu. Bol vychudnutý na kosť, a neuveriteľne smrdel. Ale slovo dalo slovo, podali sme si s Walterom laby a už bol naložený v kufri smer Modra... Po ceste sme museli asi dvakrát stáť a napriek tomu, že bol január a vonku celkom kosa, tak boli všetky 4 okná nonstop otvorené a aj tak sa v aute nedalo dýchať, ale chudák Walter za to moc nemohol :). Po príchode domov bolo nemožné dostať ho do uzatvoreného priestranstva (do domu) neskutočne sa bál, vždy si lahol na zem a buď sa nechcel ani pohnúť, alebo totálne spanikáril. Musel mať asi nejaké zlé spomienky. Na mňa jediného si celkom zvykol a nebál sa ma, ale druhých ľudí sa bál veľmi.... Ako išli dni, týždne, mesiace a postupne som ho cvičil, videl som pokroky aj na jeho koordinácii, ani ľudí sa už toľko nebál a prestal aj smrdieť - po niekoľkých kúpeľoch :D

Zo začiatku sa viacmenej tackal aj pri chôdzi a dnes šprintuje ako delová guľa, keď sa naháňa za jeho životnou láskou - akoukoľvek loptičkou (veľkou aj malou).

Veterinár mi poradil, že kvôli zlej koordinácii by nemal plávať, ale keď sa jeho stav zlepšil, zobral som ho k vode. Mám podozrenie, či nie je náhodou krížený s ondatrou, lebo po prvom namočení, nechcel vyjsť z vody. :D

Takže to je príbeh môjho Waltera. Dnes je z neho veľký pánko, čo má vlastný pelech, vlastné stádo kôz a hejno kačíc, ktoré obieha a stráži. Občas nejakú zvalcuje a žije si hádam dobrým životom. A ešte má ďalších dvoch psích kamošov, prestal sa báť ludí, zlepšila sa mu koordinácia a teší sa zo života :)

Teda nebyť mojej skvelej sesternice a jej dedka, ktorí Walteriusa zachránili, by som nezistil, že môže byť na svete ďalší tak úžasný a verný pes.

Komentáre

Aktuálne

OZ MačkySOS

OZ MačkySOS súrne potrebujú kvalitné krmivo, finančnú pomoc a dočasné opatery.

viac informácií