Junior - opraviť zlomenú dušu trvá dlho, ale stojí to za každú sekundu.

Junior - opraviť zlomenú dušu trvá dlho, ale stojí to za každú sekundu.
Alexandra a Junior sú dvojica, ktorá spolu prešla dlhú cestu. Tá sa začala v útulku za mrežami, trvala takmer dva dlhé roky, aby sa nakoniec skončila premenou zlomeného psíčaťa, ktorému otrasné zaobchádzanie v jeho predošlom živote nebolo cudzie, na úžasného maznáčika a milovaného člena rodiny. Sme šťastní, že je čím ďalej tým viac ľudí, ako Alex, a majú odvahu pustiť sa do práce s psychicky zničeným psom. Rany na tele sa hoja oveľa rýchlejšie, ako tie na duši a psychike. Táto dvojka je dôkazom, že ak je správny prístup, dostatok lásky a pochopenia, všetko sa dá. Ako to ale celé začalo, vám už povie sama Alexandra...
 
"Chodievali sme venčiť psíkov do útulku v Malackách, o ktorý sa staralo združenie MAJME SRDCE pod vedením Magdy Fülopovej. 
 
Koncom októbra 2010 začala byť veľká zima a v útulku bol krátkosrstý kríženec pitbulla a ridgebacka. Tak sme si povedali, že ho zoberieme do dočasnej opatery, kým sa mu nenájde vhodná rodina na adopciu. Predtým sme mali v dočasnej opatere staforda, ktorému sme našli vysnívaný domov a mali sme už skúsenosti. Lúčenie bolo bolestivé, no ostal ten úžasný hrejivý pocit zo záchrany.
Tak sme sa vybavení piškótami a maškrtami vybrali pre Juniora s obavou, ako ho dostaneme do auta. Všetko však prebehlo bez problémov a Juno skočil do auta s výrazom  - "sliapni na plyn a už poďme". :)
 
Junior, okrem socializačných problémov bojoval aj so svojim zdravotným stavom. Bol veľmi podvyživený a vážil len 18 kg, čo je o 8kg menej, ako je jeho aktuálna váha. Po návšteve u veterinára mu boli zistené giardie, ktoré mu rozožierali žalúdok. Mal rozdrvené koleno, čo bol dôsledok týrania a rovnako aj vrastené lano do krku. Nasledovala intenzívna liečba a operácia kolena na klinike Bennett, ktorá pomáha za symbolické ceny psíkom z organizácie Majme Srdce, aj pri kastračných programoch. 
 
A teraz prišla na rad tá náročnejšia časť zotavovania. Junior nepoznal vodítko, hračky a čo bolo najhorsie - nepoznal ani láskavé pohladenie. Zistili sme, že s aktuálnymi problémami bude veľmi ťažké nájst rodinu, ktorá ho bude vediet socializovat, lebo Junko mal bohužiaľ problémov viac než dosť. Tak prišlo rozhodnutie, že si ho ponecháme. Pri každom dotykov sebou trhol a potreboval osobný priestor. Nikdy sa nepritúlil, nevyžadoval hladkanie. Zlom nastal až po 18tich mesiacoch, keď začal byť viac kontaktný a pochopil, ze už mu nič nezhrozí, a že našiel svoj domov bez kopancov, bitiek a zlého zaobchádzania. 
 
Juniorova cesta rekonvalescencie a socializácie trvala skoro 2 roky. 

Teraz je Junko socializovaný, najväčší maznák a ochranca slabších :)
 
Nemohli sme si ani želat lepšieho parťáka ako je náš Juno."

Komentáre

Aktuálne

OZ MačkySOS

OZ MačkySOS súrne potrebujú kvalitné krmivo, finančnú pomoc a dočasné opatery.

viac informácií